Like it ! aneb: reálno-virtuálne

Autor: Boris Laurinec | 5.4.2011 o 16:58 | (upravené 5.4.2011 o 17:11) Karma článku: 3,30 | Prečítané:  886x

O sociálnych sieťach, o takzvanom virtuálnom svete sociálnej komunikácie sa už toho popísalo veľmi veľa. Viacej zlého, ako dobrého.

Ja osobne som tiež veľmi rád, že som svoje detstvo prežil mimo tohto sveta. Vonku, s priateľmi, veselo, pri akýchkoľvek hrách. Je pravda, že vtedy počítače boli ešte tabu. Mali ich len niektorí vysoko postavení papaláši. Ale teraz už je PC, myslím, skoro v každej domácnosti a skoro každý je zaregistrovaný aj na nejakej sociálnej sieti. Ani ja dnes nie som takpovediac bokom. Zamýšľal som sa nad tým, čo ľudí na tom láka, priťahuje dennodenne. Tak som si zo svojej škáry priateľov poprezeral všetky statusy, aby som si na tento ich a aj môj virtuálny svet spravil názor. Niektoré mladšie ročníky komunikujú so spolužiakmi, trápia sa predstavou, že im čoskoro skončia prázdniny a ony zasadnú do školských lavíc. Podaktorých oblbuje puberta: chlapci sa vystatujú, aké dievča sa im páči a chceli by ho zbaliť, no a dievčatá zažívajú veľké problémy – nevedia si vybrať, ktorý seriálový herec je viacej sexi. Tí starší – násťroční, už reálnejšie prežívajú svoje prvé zamilovania. Píšu o pocitoch, čo všetko prežívajú, kde boli, kam chodia alebo sa len chystajú. Je to naozaj rôznorodé. Niektorí píšu čokoľvek ich napadne. Ráno, naobed, poobede, večer. Nech všetci vedia, čo dotyčný/á prežíva. Veľakrát je to všetko na zasmiatie, ale je to realita ich života. Reálna realita. Mladí ľudia – 20 a vyššie majú naopak iné, rozumnejšie záujmy a delia sa o ne so svojimi priateľmi. Zháňajú intráky, chodia po výletoch, letných festivaloch, rôznych podujatiach a pýšia sa svojimi fotkami z nich. Niektorí bývajú často neopatrní a pozabudnú, že zdôverovať sa verejne pred cestou na dovolenku je veľmi nebezpečné. Dokonca od radosti podotknú, že odchádzajú s celou rodinou. Veď aby si ich „eventuálny priateľ“ bol istý, že môže vstúpiť – nikto nebude doma. Stredná generácia, a tam sa ešte stále zahŕňam aj ja, tak tá väčšinou zháňa na sociálnej sieti svojich bývalých spolužiakov, priateľov, dávnych aj súčasných. Osviežujú si pamäť s historkami zo škôl a mladých čias. Niekedy príde vhod sem-tam nejaká hra, keď už batoľatá konečne spia alebo už odrastené šantia po vonku. Treba nakŕmiť rybičky, aby počas našej nedostupnosti na nete nezdochli. Postaviť opevnenia ostrova alebo postrielať mafiánov. Ak sa nám páči nejaká hudba alebo nás osloví štýlový videoklip, hneď sa oň podelíme so svojimi priateľmi. Niekto z nás má citlivejšiu dušičku, tak vyhľadáva vhodné „romantické“ citáty a myšlienky slávnych ľudí. Aj mne sa nedávno zapáčil jeden status od nášho vynikajúceho spisovateľa Daniela Heviera: „Silvia opustila FB so slovami: odchádzam žiť. Ja ho ráno zapínam so slovami: Prichádzam žiť.“ Celkom sa mi ten status zapáčil a teraz v mojom veku sa s ním plne stotožňujem. Je viac ako samozrejmé, že sociálna sieť nám reálny život nikdy ničím nenahradí! Pohľad z očí do očí, nežný dotyk alebo objatie milovaného človeka. Ale patrím k prívržencom, ktorí nespochybňujú to dobré, čo komunikácia na sociálnych sieťach prináša a ako dokáže v určitej veci obohatiť človeka. Priniesť mu iný rozmer. Vzájomné obohatenie môže mať najrozličnejšie podoby. Niekto to využíva ako zábavu, niekto len tak z dlhej chvíle.No a niekto ako poslanie. Žijeme život reálno-virtuálny a každý z nich nás obohacuje. Zdielam názor, že nech si každý žije život ako chce. Či príde behom dňa pozrieť na sociálnu sieť alebo sa bez nej celkovo zaobíde. Ja tiež nerozlišujem život na FB so životom, ktorý žijem doma. Všetko je u mňa všetkého súčasťou. Keď chcem, zapnem a keď nechcem, vypnem. No a na záver sa chcem zmieniť o staršej generácii. Podaktorí sú už „maniaci“. Tento virtuálny svet ich naplno pohltil. Tešia sa z priateľov, pozývajú sa na stretávky po x rokoch, vytešujú sa z vnúčat a prezeraním si ich fotiek. Žijú. Obohacuje ich to, a to je fajn. Niekto zase namieta a frfle. Totálny nezáujem. Poznám to - mám to doma. Ako ukončiť moju ódu na virtuálny svet? Nie my žijeme vďaka nemu, ale on žije s nami. A nám žiť pomáha. Takže ja sa idem pripojiť. „Idem žiť!“ Možno sa stretneme. Like it!
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Maďari si nemajú z čoho vyberať, preto prežíva Bugár

Maďarskí voliči sú čoraz apatickejší a hľadajú alternatívu.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?